Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Štyri pôvodné črty ignaciánskej spirituality – 3. časť

Ďalším spoločným aspektom, ktorý sme našli u spoločníkov na Montmartre, prijatého tiež od sv. Ignáca ako časť jeho duchovného zážitku odovzdaného svojim učeníkom a nasledovníkom, je otvorenosť vzhľadom na budúcnosť, ktorú Božia prozreteľnosť bude postupne zjavovať cez vnútorné pohyby Božieho ducha a udalosti. Znamená to intenzívny duchovný život v postoji rozlišovania a princíp rozlišovania vložený do Božej vôle, zjavenej cez jeho reprezentantov na zemi.

Cesta, ku ktorej sa zaviazali – cesta do Jeruzalema musela prejsť cez požehnanie a dovolenie pápeža. Od Rímskeho Pontifika záviselo aj zotrvanie alebo nezotrvanie na týchto svätých miestach. Skutočne, v dovolení, ktoré spoločníci získali od pápeža, sa špecifikovalo aj povolanie na návštevu svätého hrobu Pána Ježiša v Jeruzaleme a iných svätých miest a tiež dovolenie, aby sa tam mohli na nejakom mieste zdržať. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook6Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Duch Svätý – Duch múdrosti, slobody a nadšenia

Nedávno som počul o troch podmienkach, ktoré musia byť splnené, aby sa nejaká dobrá vec podarila. Sú to: zdravý rozum, možnosť slobodného rozhodovania sa a nadšenie.

Namiesto prvej podmienky by sme mohli spomenúť vedu a racionalitu. Vieme,že moderný svet si dosť zakladal na svojej vedeckosti. A podnes sa pokladá za jednu z najlepších investícií investícia do vzdelania. Namiesto druhej podmienky by sme mohli myslieť na demokraciu. Nie je to náhoda, že za najrozvinutejšie krajiny vo svete sa pokladajú krajiny s tzv. liberálnou demokraciou (kde , sú slobodné voľby, nezávislé súdy a pod). Zostáva nám tretia podmienka – nadšenie.  A vraj práve s nadšením máme v súčasnosti najväčší problém. Vskutku, málokedy v minulosti sa toľko ľudí vzdelávalo na rôznych typoch škôl ako vsúčasnosti, málokedy boli ľudia takí voľní od tlaku štátu, cirkví či rodinných tradícií ako dnes, ale zároveň aj málokedy boli také časy, aby si ľudia kvôli nadšeniu museli najprv „niečo“ vypiť, pichnúť, nasať, húliť či nainhalovať jako dnes. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook31Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Čo možno vedieť o Duchu Svätom z toho najpôvodnejšieho zdroja?

(7. veľkonočná nedeľa, 28. mája 2017) – Duch Svätý sa od prvého vyliatia na Turíce javí ako sila, ktorá vedie Cirkev po cestách sveta a dodáva jej neustále novú, živú tvár. On utvára živú jednotu Kristovho mystického tela tým, že posväcuje kresťanov a obdarúva ich svojou silou.

Keď chceme vedieť viac o Duchu Svätom, pozrime sa najpôvodnejšieho prameňa nášho poznania o Bohu, čo je Sväté Písmo.

V Skutkoch apoštolov sa Duch Svätý zjavuje ako životný princíp Cirkvi a dynamizmus jednotlivého kresťana. Duch Svätý je vnútorným prameňom radostného elánu a tiež odvahy pri vydávaní svedectva o Ježišovi. On koná zázraky a mimoriadne činy: inšpirovaní ľudia sú uchvátení a unášaní Duchom, chorí a posadnutí sú uzdravení. On dáva hovoriť cudzími jazykmi a vzbudzuje dar proroctva. Tieto zázraky sa stávajú znameniami definitívnej spásy. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook19Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Štyri pôvodné črty ignaciánskej spirituality – 2. časť

Druhou črtou spirituality na Montmartre, na ktorej sa dohodli všetci spoločníci, a ktorá sa udržala a zostala definitívna, bola črta ich životného štýlu. Vybraný štýl v sebe zahŕňal apoštolskú službu v  chudobe a pokore.

Jeden po druhom, pred alebo po urobení kompletných duchovných cvičení pod vedením sv. Ignáca a vedení jeho nadšením, usilovnosťou a príkladom, sa rozhodli celkom zanechať svet a vstúpiť na cestu chudoby a kríža. Takto to raz vyjadril páter Laínez v jednom zo svojich listov. Všetci videli tento štýl zahrnutý v Ignácovom institutum vitae, ktorý si želali nasledovať: venovať sa službe Bohu, nášmu Pánovi a prospechu blížneho tým, že kázali a slúžili v nemocniciach, atď. V rovnakom duchu, podobne ako Laínez, hovorí aj páter Rodrígues: „Venovať celý čas svojho života spáse blížneho“, bez toho, aby si žiadali nejaké štipendium za omše alebo vysluhovanie sviatostí. Sv. Ignác to neskôr zhrnul takto: „Kráčať pod jeho zástavou (zástavou Krista, čo je chudoba a pokora), aby sme kázali a povzbudzovali, to je naše povolanie.“ Chceli dať evanjeliovo zadarmo to, čo zadarmo dostali. (porov. Stanovy 565; Mt 10, 8) Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook7Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Štyri pôvodné črty ignaciánskej spirituality

Páter Manuel Ruiz Jurado píše, že Spoločnosť Ježišova sa zrodila v Ríme. Verejne vyšla na svetlo v roku 1540, ako nový náboženský rád, pripravený bojovať v Cirkvi pod zástavou kríža, slúžiac iba Pánovi a byť k dispozícii jeho Vikárovi na zemi, Rímskemu biskupovi.  Zrod alebo príprava však prebiehali dlhšie predtým.

Zaujímavé miesto pri zrode Spoločnosti Ježišovej zohráva pobyt prvých ignácových spoločníkov na Montmartre, kde môžeme objaviť niekoľko základných čŕt spirituality Spoločnosti Ježišovej.

Môžeme rozpoznať štyri črty spirituality:

  1. Oduševnená láska k Ježišovi Kristovi.
  2. V chudobe a pokore.
  3. V postoji rozlišovania.
  4. Komunitné puto.

Prvá črta – Oduševnená láska k Ježišovi Kristovi Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook1Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0
« Staršie príspevky