Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Kritéria správnosti pôstu

Začal sa veľký pôst, a pravdepodobne každý z nás, sme doň s určitými predsavzatiami. Možno aj s takými, ktoré sa dotýkajú nášho stravovania. Pozrime sa teda na niektoré postoje, ktoré by sa mohli stať nebezpečenstvom v správnom chápaní a prežívaní pôstu.

           Prvým rizikom je postoj, ktorý sa stáva negáciou života. Hrozí nám vtedy, ak si nič nedoprajeme napríklad preto, že niekto vo svete má ešte menej ako my a tak stále skúmame, či by sme ešte nemohli niečo ušetriť, niečo si odriecť, niečoho sa vzdať. Takýto človek si stále niečo odrieka, len aby druhým pomáhal. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook3Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Ignaciánska spiritualita VII.: Spytovanie svedomia

Pre tých, ktorí si robia Exercície, predstavuje modlitba spytovania svedomia zvyčajne prekvapenie. Domnievajú sa totiž, že spytovanie svedomia je niečím, čo od exercícií v istom zmysle odbočuje. Ignác však zámerne umiestnil spytovanie svedomia na začiatok Exercícií. Pokladá ho za nevyhnutný nástroj na dosiahnutie cieľa Duchovných cvičení. Tým cieľom je objaviť prítomnosť Boha a spoznať jeho vôľu tak, že dôkladne upriamime pozornosť na jemné vnútorné hnutia Božieho Ducha.

To je ďalší základ ignaciánskej spirituality. Ignác požadoval, aby prax spytovania svedomia vošla jezuitom do krvi. Vedel, že tlak práce alebo choroba im môžu niekedy znemožniť, aby si určili čas na dlhšiu dennú modlitbu. Nikdy však nemajú vynechať spytovanie svedomia. Dva razy denne – na poludnie a pred spánkom – sa majú jezuiti na chvíľu zastaviť a pozrieť sa na udalosti dňa v duchu rozjímavej modlitby. To je jedno z mnohých pravidiel, ktoré Ignác zanechal pre modlitbu. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook9Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Novinka: Človek ako priesečník ľudskosti a duchovnosti

Človek ako priesečník ľudskosti a duchovnosti. – Cieľom knihy je poskytnúť čo najrozsiahlejšiu syntézu antropológie kresťanského povolania, tak ako ju na začiatku 80. rokov minulého storočia so svojimi spolupracovníkmi spracoval jezuitský páter Luigi Rulla SJ. Na základe tejto antropológie potom vznikla na pôde Pápežskej Gregorovej univerzity celkom špecifická psychologická škola, ktorej cieľom bolo spojiť psychológiu ako exaktnú vedu, založenú na vedeckých princípoch, so spiritualitou.

Kniha je určená všetkým, ktorých zaujíma priesečník ľudskosti a duchovnosti, priesečník psychológie a spirituality. Je pre tých, ktorí túžia hlbšie pochopiť, ako môže psychológia pomôcť človeku pri hľadaní Boha vo svojom živote a v efektívnejšom či autentickejšom prežívaní vlastného povolania, ku ktorému ho pozýva Boh. Osobitne je kniha určená formátorom, teda ľuďom, ktorí sú povolaní osobitným spôsobom sprevádzať a formovať svojich bratov a sestry v ich rehoľnom alebo kňazskom živote. Možno zakúpiť TU!

Zdielať na Share on Facebook3Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Ako vystihnúť to, čo je najdôležitejšie?

Vystihnúť jednou vetou, čo je najdôležitejšie, a to ešte tak, aby to ľudí oslovilo, nabudilo k nejakej aktivite, nebýva vôbec jednoduché. Často sa s týmto úsilím stretávame na reklamných alebo predvolebných billbordoch.

V dnešnom úryvku z 1. listu apoštola Pavla Korinťanom sme počuli, ako to dôležité jednou vetou menuje apoštol Pavol: „Všetko robte na Božiu slávu.“ – Obdobu tohto výroku nachádzame aj u sv. Ignáca, ktorý ešte dodáva slovíčko „viac“ OAMDG – teda robte, „všetko robte na väčšiu slávu Božiu.“ Nakoľko však takýto výrok môže byť aj naším výrokom, nakoľko sa s ním vieme stotožniť? Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook10Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Ignaciánska spiritualita VI.: Rozjímavá spiritualita

V prvej modlitbe, ktorú Ignác uvádza v Duchovných cvičeniach, spoznávame Božiu prítomnosť uvažovaním o našej každodennej skúsenosti. Dôraz, aký Ignác kladie na slovo „examen“ (je to jeho slovo, ktorým pomenúva formu modlitby), potvrdzuje nevyhnutnosť osobnej reflexie v ignaciánskej spiritualite.

Cieľom duchovného života – spresňuje Ignác – je „voliť si to, čo viac vedie k prehĺbeniu Božieho života vo mne“. Je to dynamický cieľ – rozhodnutie dobrovoľne sa zjednotiť s Bohom. Pre väčšiu časť nášho života je výzvou, aby sme sa zapojili do Božieho pôsobenia vo svete. Tento aktívny život spočíva na základe, ktorým je uvažovanie. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook6Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0
« Staršie príspevky