Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Koncept chudoby podľa sv. Ignáca z Loyoly – 2. časť

10Najdôležitejšie ustanovenia o chudobe

a) Prvý dôležitý bod bol rozdiel medzi „domami“ (od generalátu Františka Borju sa nazývali tieto domy „profesnými domami“, aby sa rozlíšili od noviciátnych) a „kolégiámi“. V domoch museli žiť formovaní jezuiti, ktorí pracovali v pastorácii. Tieto domy nemohli mať fundácie, ani pevné dôchodky pre ich udržiavanie alebo pre prácu. Všetci museli žiť z milodaru, ktorý dostávali spontánne od ľudí alebo v prípade nutnosti ho získali tým, že žobrali. Hovorí o tom Formula Inštitútu Regimini militantis Ecclesiae z 27. septembra 1540: „Keďže sme skúsili, že život, ktorý je čo najviac vzdialený od akejkoľvek nákazy chamtivosti a je čo najpodobnejší evanjeliovej chudobe, je radostnejší, rýdzejší a na povzbudenie ľudí vhodnejší, a keďže vieme, že náš Pán Ježiš Kristus svojim služobníkom, vyhľadávajúcim jedine Božie kráľovstvo, poskytne všetko, čo budú potrebovať na živobytie a ošatenie, nech všetci, aj ako jednotlivci aj ako celok, zložia sľub doživotnej chudoby. Pritom vyhlásia, že ani súkromne, ale ani spoločne nemôžu nadobudnúť na vydržiavanie Spoločnosti alebo aj na užívanie nijaké občianske vlastnícke právo na nehnuteľné majetky alebo dôchodky a či stále príjmy, ale že sa uspokoja, keď budú môcť užívať len to, čo dostanú na krytie životných potrieb.“ (Formula Inštitútu 1540, kapitola 4/7) Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook7Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Koncept chudoby podľa sv. Ignáca z Loyoly

10Chudoba tvorí jeden z prvoradých aspektov charizmy sv. Ignáca a celej Spoločnosti Ježišovej. Modelom formy jezuitského života a teda aj chudoby je Ježiš Kristus, ktorý učí a žije chudobu, a ktorý posiela apoštolov, prakticky bez ničoho, aby išli a hlásali evanjelium a žili z darov veriacich. Robotník si totiž mzdu zaslúži. (por. Mt 10, 5n) Ignaciánska chudoba nie je hodnotou samou v sebe a nemá nič dočinenia so stoickou sebestačnosťou, ale je účasťou na spásnej láske Krista, ktorý sa pre nás stal chudobným (2Kor 8, 9) a má svoje pokračovanie v apoštolskej láske.

Základné motívy ignaciánskej chudoby Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook12Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Ignaciánske kritéria pravej zbožnosti – 4. časť

27Ignác sa ďalej všíma zbožnosť podľa vývoja udalostí. Vo svojich pravidlách avizuje, že musíme byť veľmi opatrní alebo obozretní v skúmaní deja. Ignác hovorí: „Musíme upozorniť na priebeh alebo vývoj myšlienok. Ak začiatok, stred a koniec je všetok dobrý, smerujúc k celkovému dobru, je to znak dobrého anjela (alebo Boha); ale ak priebeh myšlienok, ktoré mu navrhuje, končí v nejakej zlej alebo márnej veci  alebo menej dobrej, ktorú duša mala predtým navrhnutú urobiť alebo ju oslabuje (zastrašuje) alebo znepokojuje alebo ju vyvádza z rovnováhy tým, že jej berie jej pokoj, vyrovnanosť a ticho, ktoré mala predtým, je to jasný znak toho, že to pochádza od zlého ducha, nepriateľa nášho úspechu a večnej spásy.“ (DC 333) Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook3Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Ignaciánske kritéria pravej zbožnosti – 3. časť

27Kritériá, aby sme rozpoznali príčiny zbožnosti

Ignác rozlišuje podľa toho, čo navrhuje a podľa stavu duše, pretože v „osobách, ktoré kráčajú z ťažkého hriechu do ťažkého hriechu, nepriateľ má obyčajne vo zvyku navrhovať im zdanlivé rozkoše, aby si navykli predstavovať si zmyselné slasti a rozkoše, a navyše ich uchovať a rozšíriť vo svojich zlozvykoch a hriechoch. V týchto osobách dobrý duch používa opačný spôsob tým, že im zraňuje a hryzie svedomie cez priamy úsudok rozumu“ (DC 314). Naopak Ignác hovorí, že v „osobách, ktoré sa intenzívne očisťujú od svojich hriechov a v službe Boha, nášho Pána, postupujú od dobrého k lepšiemu, je opačný spôsob než v prvom pravidle“ (DC 315). Preto netreba hneď na prvý pohľad považovať každý cit jemnosti alebo vľúdnosti a spokojnosť alebo radosť ako Božiu zbožnosť. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook28Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Ignaciánske kritétia pravej zbožnosti – 2. časť

27Pravidlá rozlišovania duchov

Tým, že poznáme, čo je útecha a neútecha, v ich rozsahu to, čo je zbožnosť, bude treba objaviť alebo odkryť ich príčiny a ich vnútorné pohnútky, ku ktorým vedú. Svätý Ignác navrhuje dve série pravidiel: prvé, ktoré sú viac vhodné pre Prvý týždeň (por. DC 313-327), totiž pre tých, ktorí začínajú a druhé, ktoré sú viac vhodné pre Druhý týždeň (por. DC 328-336), teda pre tých, ktorí viac pokročili v duchovnom živote. Medzi nimi nachádzame istý stupeň gradácie, istý stupeň vystupňovania, a preto by bolo vhodné porovnať niektoré z ich charakteristických znakov alebo rysov. Všetky sú v úlohe, väčšej, či menšej, aby sa s ľahkosťou našiel Boh náš Pán. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook13Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0
« Staršie príspevky