Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Cieľ Spoločnosti Ježišovej – 2. časť

16V tejto prvej časti sa opisuje cieľ Spoločnosti a jej povolanie. To, čo povedal Nadal v roku 1554 o živote sv. Ignáca, ako ho Boh ukázal svätému zakladateľovi v Exercíciách, ktoré si robil v Manrese a konkrétne v meditáciách a Kráľovstve (Volanie Kráľa) a o Dvoch zástavách. Odvtedy sv. Ignác začal skúmať tento cieľ alebo spôsob svojho života  a neskoršie získal pre tento cieľ spoločníkov, ktorí ho začali tiež skúmať od Paríža po Benátky, ešte skôr, akoby založil Spoločnosť Ježišovu ako náboženský rád.

Schéma – Formula Inštitútu nie je napísaná v abstraktnej forme, ako by sa mohlo zdať: „Cieľ Spoločnosti je…“ Podobne ako regula sv. Benedikta, je nasmerovaná k tým, ktorý si želajú vstúpiť do Spoločnosti. Táto prvá časť prvej kapitoly sa celá uzatvára do obdobia alebo času, ktorého subjektom je : Každý, kto by chcel… a troch slov, závislých od tohto subjektu: aby mal vedomie – nech si uvedomuje, nech sa ukáže a nech sa usiluje… Doplnok prvého slova ukazuje ciele a špecifické prostriedky Spoločnosti. Doplnok druhého slova iné aktivity a tretieho želanie, túžbu, snahu, s ktorou by dokončil tento cieľ. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook3Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Cieľ Spoločnosti Ježišovej

16 „Ten, kto chce v našej Spoločnosti, ktorú si želáme označiť Ježišovým menom, bojovať za Boha pod zástavou kríža a slúžiť samému Pánovi a Cirkvi, jeho Neveste, pod Rímskym veľkňazom Vikárom Krista na zemi, nech si po zložení slávnostného sľubu trvalej čistoty, chudoby a poslušnosti uvedomuje, že patrí do Spoločnosti založenej predovšetkým na to, aby sa venovala najmä obrane a šíreniu viery, duchovnému pokroku ľudí v kresťanskom živote a náuke verejnými kázňami, prednáškami a akoukoľvek inou službou Božieho slova, duchovnými cvičeniami, vyučovaním detí a ľudí nevzdelaných v kresťanskej náuke, ako aj poskytovaním duchovnej  útechy veriacim v Krista pomocou spovedania a vysluhovania iných sviatostí. Nie menej má byť užitočný zmierovaním rozvadených, poskytovaním duchovnej pomoci a služieb tým, čo sa nachádzajú vo väzniciach alebo v nemocniciach, a vykonávaním iných dobročinných skutkov, aké bude pokladať za vhodné na oslávenie Boha a pre všeobecné dobro, a to celkom zadarmo, bez prijímania akejkoľvek odmeny za prácu v službách, ktoré sa tu spomenuli. A nech sa stará, aby mal počas svojho života vždy pred očami na prvom mieste Boha a potom spôsob tohto svojho rehoľného zriadenia, ktoré je akousi cestou k Bohu a nech sa usiluje  zo všetkých síl dosiahnuť tento cieľ, ktorý mu predložil Boh.“ Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook7Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Posti sa, ale aj dopraj si…

23Posti sa od:  

— vyzdvihovania a poukazovania na odlišnosti

— myšlienok na svoje choroby a trápenia

— slov ktoré očierňujú špinia a zraňujú

– posuzdovania iných

— hryzavej nespokojnosti

— hnevu

— pesimizmu Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook111Tweet about this on TwitterShare on Google+1Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Pôst so sv. Ignácom – 2. časť

5_Ignac_P.Norman O´Neal SJEšte viac do hĺbky…

V štvrtom pravidle (213) ide sv. Ignác viac do hĺbky: nerozlišuje viac medzi chlebom, nápojom a inými potravinami, ale navrhuje proces pre „dosiahnutie strednej, umiernenej, striedmej cesty, ktorú treba zachovávať v jedení a pití“. Nasledujme postupný vývoj citovaním krok po kroku túto časť, ktorá nie je bez paradoxov. „Keď dávame pozor na to, aby sme neochoreli a tiež odopieraním si toho, čo vyhovuje  čo je normálne a potrebné, rýchlejšie dosiahneme strednú cestu. – (pozn. Španielsky text znie „el medio que debe tener…“ Vybrali sme preto odtieň  „spôsob bytia“ „časovo sa zhodovať so samým sebou“ ktorý prináša tento výraz spoločne, lebo priamy vzťah k jedlu je tiež priamym vzťahom k sebe samému.) Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook5Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Pôst so sv. Ignácom

5_Ignac_P.Norman O´Neal SJTémy súvisiace s jedlom tiež tvoria súčasť duchovnej skúsenosti. Otázku  jedla a duchovnosti si už viacerí kládli a je súčasťou  klasických textov kresťanskej askézy. Ale ich perspektíva sa zdá dosť vzdialená mysleniu v našej dnešnej dobe. Napriek tomu je tu vždy  intuícia : Pôst sa zdá byť rehabilitovaný do praktického života v podobe kampaní za zdravie, pre estetiku tela, a najmä v kampaniach solidarity proti hladu vo svete. Nebude to však iba sociálna otázka, lebo aj keď možno sme citlivejší na sociálne nespravodlivosti, ak sa pozrieme do hĺbky problematiky jedla v súvislosti so spiritualitou, musíme si uvedomiť, že ide veľakrát o našu osobnú vnútornú nezriadenosť. Spôsob, akým sa sv. Ignác zaoberá touto otázkou nájdeme v   pravidlách, ako sa v budúcnosti správať pri jedení (DC. 210-217), ktoré jednohlasne indikujú : otázka pôstu v jedle sa týka rozlíšenia toho, čo je ťažké na posúdenie, toho, čo je prirodzene nie tak jasné.

Pravidlá, ako sa v budúcnosti sprá­­­­­vať pri jedení.

Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook16Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0
« Staršie príspevky