Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Vlastnosti ignaciánskeho lídra – 4

23

Nositeľ autentického ideálu

V Konštitúciách sa nachádzajú dva obrazy toho, čo môžeme nazvať „ideálny ignaciánsky líder“. Jeden odkazuje na Generála (Konštitúcie IX. časť, 723-735) a druhý na Rektora (Konštitúcie 423). V tejto kapitole predstavíme deväť charakteristík (vlastností), ktoré sa objavujú v Deviatej časti, ku ktorej pridávame túto úvodnú stranu. Je zrejmé, že jestvuje viac jednotlivých čŕt ohľadom líderstva (vodcovstva) v iných pasážach.

V tomto obraze ideálneho Generálneho predstaveného sú rovnako opísané aj vlastnosti akejkoľvek osoby, ktorá bude zastávať pozíciu (úlohu) vo vedení v Spoločnosti, nech je akákoľvek, teda nie len post Generála. Okrem toho Konštitúcie pozývajú, aby každý jezuita nasledoval tento ideálny model. Jestvuje jedno pozvanie vidieť tam, čo je jednotlivec povolaný prežívať, podľa prijatej milosti, hoci sa cítime veľmi vzdialení od tohto modelu a bez ašpirácie na prefekcionizmus.

Analytici hovoria, že pri definovaní toho, „aký by mal byť Generálny predstavený“, definoval Ignác seba samého. Prinajmenšom definoval ideál jezuitského lídra alebo dokonca ideál jezuitu. Podľa jeho miery a s vykonaním potrebných prispôsobení, budú môcť ďalšie ignaciánske osoby nájsť inšpiráciu v tomto modely. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook16Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Vlastnosti ignaciánskeho lídra – 3

9Sloboda

Vnútorná sloboda je jedno z ovocí Duchovných cvičení. Nadobúda sa počas modlitieb a spytovania svedomia, majúc na zreteli vlastné pocity (afekty), usporiadané alebo nie, a prosiac Pána, aby nás napravil v neusporiadaných túžbach tým, že sa usilujeme o vyváženie prirodzených nekonštruktívnych sklonov s túžbami a situáciami, ktoré ich napravia.

Táto vnútorná sloboda má odozvy v tom, čo jednotlivec cíti, čo si želá, myslí, navrhuje, hovorí alebo robí. Toto všetko môže byť usporiadané vzhľadom na poslanie, prežívané zdravo a  integrujúcim  a šťastným spôsobom. Alebo môže sa vyskytnúť citový chaos, ktorý spôsobí utrpenie v samotnom človeku alebo u iných. Sloboda je úloha, o ktorej treba uvažovať, a na ktorej treba pracovať celý život. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook12Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Vlastnosti ignaciánskeho lídra – 2

Post_3_Mathe_PokoraPokora

Pokora je črta, ktorá sa v ignaciánskej spiritualite objavuje všade. Tu sa vzťahuje na osobu lídra; v poslednej kapitole tejto knihy sa budeme zmieňovať o celej Spoločnosti. Na druhej strane, nedostatok pokory – poníženosti, bol motívom kritiky proti jezuitom. Ako protiváha k nebezpečenstvu hrdosti alebo pýchy, ku ktorej môže navádzať funkcia vodcovstva, je dobré výslovne mať na zreteli, že pokora a zníženie sa, musí byť súčasťou vodcovstva a života. Takto bude jednotlivec ľahšie hodný lásky. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook12Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Vlastnosti ignaciánskeho lídra

27Zjednotenie s Bohom

Prvá vlastnosť, ktorá sa naznačuje pre ignaciánskeho lídra, ak vezmeme za vzor to, čo sa ukazuje v Konštitúciách ako prvá charakteristika, aký by mal byť generálny predstavený jezuitov, je jeho skúsenosť s Bohom. „Zjednotený s Bohom“ a „spriaznený s modlitbou“ sú typické ignaciánske výrazy na definovanie osoby, ktorá pokročila v osobnej a zrelej skúsenosti s Bohom. Boh nie je nikdy skamenenou ideou alebo abstraktným teoretickým konceptom, lež stáva sa skúsenosťou, robí sa súčasťou života a spôsobu bytia jednotlivca (človeka). Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook9Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0

Realista medzi svätými

5_Ignac_P.Norman O´Neal SJRealizmus, zmysel pre skutočnosť, nie sú postoje, ktoré sa spontánne spájajú so zbožnosťou a spiritualitou. U sv. Ignáca to môžeme a musíme urobiť. Môžeme ho označiť ako realistu medzi svätými, aj keď sa na počiatku jeho cesty nachádzali “pubertálne” a neskutočné sny o bláznivo pôsobiacich veľkých činoch. Väčšinou je Ignác skúpy na slová a “nechá hovoriť činy”, ale aj jeho reč poukazuje na jeho blízkosť ku skutočnosti: skúsenosť, skutky, skutočnosť, cieľ a prostriedky, “Boh vo všetkých veciach” sú pre neho dôležité pojmy. Predovšetkým jeho pohľad na Krista ako na “Pána a Stvoriteľa všetkých vecí” poukazuje na vieru, ktorá miluje zem /Karl Rahner SJ /.

Opísanie zážitku osvietenia, aký mal Ignác pri rieke Cardoner, dáva tušiť, akým základom bol tento zážitok pre celý jeho život a ako veľmi bol skrze neho pritiahnutý ku skutočnostiam viery a sveta. Pokračovať v čítaní

Zdielať na Share on Facebook17Tweet about this on TwitterShare on Google+0Share on Tumblr0Share on LinkedIn0
« Staršie príspevky